Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kontakt

Obecný úrad Batizovce
Štúrova 29/2
059 35 Batizovce
IČO 00 32 61 19     
DIČ 20 21 21 26 55

Tel: 052 7756 312
Fax: 052 7756 312

obec@obecbatizovce.sk

Poruchové služby

Plyn
0850 111 727
Voda
0850 111 800
052 77 29 548
Elektrika
0800 123 332
0850 123 333
Káblova televízia
048 4152 953
0904 415 835

Kalendár separovaného zberu

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 9
DNES: 445
TÝŽDEŇ: 4265
CELKOM: 240620

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História

 

Prírodné pomery

Batizovce ležia na rovine, ktorá sa rozprestiera na južnom úpätí Vysokých Tatier. Na juhu sa nachádza Babia hora, prvý výbežok Nízkych Tatier. Batizovský chotár má výmeru 1451 ha a rozkladá sa v nadmorskej výške 715 – 860 m. Stred obce má nadmorskú výšku 750 m.

Historický vývoj územia

Doklady osídlenia sú zo staršej doby kamennej – paleolitu. Pred 700 až 4000 rokmi obyvateľstvo začalo osídľovať aj tento mikroregión v závetrí Vysokých Tatier na komunikačnom ťahu na Liptov.

V zbierkach Podtatranského múzea v Poprade je uložená vyhladená kamenná sekera. Tento zhruba 4500 rokov starý pracovný nástroj sa používal na opracovanie dreva. V roku 1965 pri výkope na nádvorí neskororománskeho kostola sa zachránilo sčasti otlčené jadro z červeno-hnedej suroviny, ktorého vek je podobný. Takýto nástroj nahrádzal funkciu dnešných nožov. Pri sondážnych prácach na nádvorí rímskokatolíckeho kostola v roku 1965 sa objavilo na kruhu točená leštená misa, bronzový sedlovitý náramok a prsteň zo sivého kovu. Nálezy patria do vyspelej laténskej kultúry. Možno predpokladať, že na terasovitej vyvýšenine nad Batizovským potokom /Kahule/ sa rozkladalo v 2. storočí pred n.l. keltské pohrebisko, doposiaľ najzápadnejšie na východnom Slovensku. Svedectvo o tom podáva keramický materiál zo situlových tuhovaných nádob, zdobených zvislými ryhami a osihotený tenkostenný maľovaný črep z nádobky vytočenej na hrnčiarskom kruhu.

Dejiny

Prvá historická zmienka o Batizovciach pochádza z polovice 13. storočia, keď sa tu nachádzalo pôvodné keltské sídlo. V roku 1264 založil obec na zákupnom práve komes Batiz (Botiz), syn Marka z Markušoviec, ktorému daroval uhorský kráľ Belo IV. les Chetene. Roku 1279 Batiz poveril dedičných richtárov Gotšalka z Matejoviec a Frolinga z Veľkej, aby tento les vyklčovali a osídlili. Obyvatelia obce mohli používať výsady ako iné obce, mohli voliť richtára, farára a pod. Možno však povedať, že Batiz nebol zakladateľom obce, ale len obnoviteľom staršej obce Cetina z poveľkomoravského obdobia, ležiacej na dôležitej ceste z Veľkej do Lučivnej. Obec neskôr patrila Mariášiovcom. Tí dali postaviť renesančný kaštieľ v 16. storočí, a prestavili ho v 18. storočí. Barokový kaštieľ postavili Mariášiovci v roku 1756.

Cez obec tečie Batizovský potok, ktorý sa tiahne medzi dvoma rovnobežne ležiacimi ulicami. Domy boli stavané pri ceste, vzadu s dvorom a hospodárskymi budovami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel a tkaním ľanového plátna. Roku 1794 tu postavili plátenícke bielidlo. Batizovské plátno bolo veľmi kvalitné a známe v širokom okolí.

Za azda najhoršie obdobie v existencii Batizoviec možno považovať roky 1889-1890 keď vlna požiarov v priebehu dvoch rokov zničila 80 hospodárskych stavov a 24 domov. Keď sa porovná stav z roku 1787, keď mala obec 109 domov a 896 obyvateľov, tak bolo ohňom postihnuté takmer každé gazdovstvo. Bieda, do ktorej sa obec dostala, hnala mnohých von z rodného kraj a celková situácia vyvolala vlnu vysťahovalectva do Ameriky.

Za 1. ČSR sa obyvatelia obce zaoberali najmä poľnohospodárstvom, ale bola tu aj tehelňa, ktorú v roku 1965 zrušili. JRD bolo založené roku 1950. V 30-tych rokoch 20. storočia bola v neďalekom meste Svit vybudovaná továreň firmy Baťa., ktorá sa stala hlavným poskytovateľom pracovných príležitostí. V roku 1956 sa v obci zriadilo detašované vývojové pracovisko tehliarskych závodov Brno so zameraním na zlepšenie technológie, mechanizácie výroby a overovanie vlastností nových typov stavebných dielcov. 

Názvy obce

1264 Chetene, 1286 Batizfalva, 1773 Batis Villa, 1786 Botsdorf, od roku 1808 Batizovce

Osobnosti

Ondrej Dianiška - kňaz, cirkevný historik (9.8.1840 – 2.1.1906 Levoča)

Berzéthy Ladislav – maliar (11.1.1946 Batizovce – 18.9.1976 Poprad)

Buchholtz Juraj – kňaz, prírodovedec, spisovateľ (1.5.1643 Sabinov – 11.5.1724 V. Lomnica)

 

Rímskokatolícky kostol všetkých svätých z druhej štvrtiny 13. storočia patrí medzi jednoloďové neskororománske stavby so štvorcovým presbytériom, bol upravený okolo roku 1300. Kostol bol barokizovaný v rokoch 1764-1767. Hlavný ambitový rokokový oltár Panny Márie, bočný oltár sv. Jozefa a sv. Dizmasa pochádzajú z roku 1776. V roku 1967 boli odkryté neskororománske fresky v interiéri kostola a tiež maľby na vonkajšej strane kostola. V prístavbe za svätyňou sa nachádza náhrobná doska rodiny Mariášiovcov z roku 1696 venovaná Jánovi Mariášimu a jeho manželke Žofii Palugyaovej. V kostole sa nachádzajú nasledovné zvony: nedatovaná signálka vyrobená v Budapešti firmou Walser Ferenz, Ján Nepomucký, vyrobený r. 1777 a zvon Urban s priemerom 118 cm, vyrobený v roku 1925 vo firme Müller v Brne.

 

Súčasný evanjelický kostol postavili v klasicistickom slohu v rokoch 1784-1791 za farára Juraja Egera. V roku 1797 na kostol vybudovali vežičku. Klasicistický oltár z roku 1814 dal vystaviť generál Ondrej Mariáši. Roku 1816 nechal postaviť kazateľnicu ako pietnu spomienku na svojich rodičov. V interiéri sa nachádza kamenná krstiteľnica zo 16.-17. storočia. V chráme sa nachádzajú pamätné tabule venované farárovi Ondrejovi Škultétymu a farárovi Danielovi Dianiškovi. Vežu ku kostolu pristavali roku 1960. Vo veži sa nachádza veľký zvon z roku 1924, ktorý ulial Adolf Friedman zo Sabinova a malý zvon z roku 1899, ktorý vyrobila firma Thury János és fia Ferencz z Budapešti. V roku 1800 dala vystaviť rodinnú hrobku Anna Mária Horvát-Stančičová de Gradec, manželka Františka Mariášiho, do ktorej sa umiestnili aj pozostatky generála Ondreja Mariášiho.

 

Obecné symboly

Batizovce nesú meno po veľmožovi Botyzovi, členovi neskoršieho významného rodu z Markušoviec Mariášiovcov. Batizovce však napriek svojmu názvu, v stredoveku nevytvorili erb, ktorý by bol odvodený od Botyzovho, res. Mariášiovského. V najstaršom symbole Batizoviec je zobrazený muž, držiaci v pravej ruke obrovský kľúč. Pečať je okrúhla, s kruhopisom SIGIL.BOTIS.DORF.1526 a spomenutý symbol je tu zobrazený v štíte. Problém predstavuje interpretácia znamenia. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o postavu sv. Petra, ktorého atribútom bol kľúč. V Batizovciach však bolo vždy patrocínium Všetkých svätých, a tak otázka pôvodu sv. Petra zostáva otvorená. Nemožno vylúčiť ani to, že v pečati nie je zobrazený svätec, ale muž s kľúčom má iný symbolický význam. Vzhľadom na nejasnosti s identifikovaním postavy je v erbe Batizoviec zobrazený len veľký zlatý kľúč podľa historickej pečate. Tento čistý a pritom mimoriadne hlboký a mnohovýznamový symbol radí erb Batizoviec medzi naše najpozoruhodnejšie obecné erby.

Vlajku Batizoviec tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách červenej (2/7), žltej (3/7) a červenej (2/7). Vlajka je zakončená tromi cípmi.

Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii našej obci, môžete si na obecnom úrade zakúpiť knihu Batizovce v zrkadle dejín od Mariána Sojáka a kol. za cenu 10,62 €.