Batizovce ležia na rovine, ktorá sa rozprestiera na južnom úpätí Vysokých Tatier. Na juhu sa nachádza Babia hora, prvý výbežok Nízkych Tatier. Batizovský chotár má výmeru 1451 ha a rozkladá sa v nadmorskej výške 715 – 860 m. Stred obce má nadmorskú výšku 750 m.
Doklady osídlenia sú zo staršej doby kamennej – paleolitu. Pred 700 až 4000 rokmi obyvateľstvo začalo osídľovať aj tento mikroregión v závetrí Vysokých Tatier na komunikačnom ťahu na Liptov.
V zbierkach Podtatranského múzea v Poprade je uložená vyhladená kamenná sekera. Tento zhruba 4500 rokov starý pracovný nástroj sa používal na opracovanie dreva. V roku 1965 pri výkope na nádvorí neskororománskeho kostola sa zachránilo sčasti otlčené jadro z červeno-hnedej suroviny, ktorého vek je podobný. Takýto nástroj nahrádzal funkciu dnešných nožov. Pri sondážnych prácach na nádvorí rímskokatolíckeho kostola v roku 1965 sa objavilo na kruhu točená leštená misa, bronzový sedlovitý náramok a prsteň zo sivého kovu. Nálezy patria do vyspelej laténskej kultúry. Možno predpokladať, že na terasovitej vyvýšenine nad Batizovským potokom /Kahule/ sa rozkladalo v 2. storočí pred n.l. keltské pohrebisko, doposiaľ najzápadnejšie na východnom Slovensku. Svedectvo o tom podáva keramický materiál zo situlových tuhovaných nádob, zdobených zvislými ryhami a osihotený tenkostenný maľovaný črep z nádobky vytočenej na hrnčiarskom kruhu.
Prvá historická zmienka o Batizovciach pochádza z polovice 13. storočia, keď sa tu nachádzalo pôvodné keltské sídlo. V roku 1264 založil obec na zákupnom práve komes Batiz (Botiz), syn Marka z Markušoviec, ktorému daroval uhorský kráľ Belo IV. les Chetene. Roku 1279 Batiz poveril dedičných richtárov Gotšalka z Matejoviec a Frolinga z Veľkej, aby tento les vyklčovali a osídlili. Obyvatelia obce mohli používať výsady ako iné obce, mohli voliť richtára, farára a pod. Možno však povedať, že Batiz nebol zakladateľom obce, ale len obnoviteľom staršej obce Cetina z poveľkomoravského obdobia, ležiacej na dôležitej ceste z Veľkej do Lučivnej. Obec neskôr patrila Mariášiovcom. Tí dali postaviť renesančný kaštieľ v 16. storočí, a prestavili ho v 18. storočí. Barokový kaštieľ postavili Mariášiovci v roku 1756.
Cez obec tečie Batizovský potok, ktorý sa tiahne medzi dvoma rovnobežne ležiacimi ulicami. Domy boli stavané pri ceste, vzadu s dvorom a hospodárskymi budovami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel a tkaním ľanového plátna. Roku 1794 tu postavili plátenícke bielidlo. Batizovské plátno bolo veľmi kvalitné a známe v širokom okolí.
Za azda najhoršie obdobie v existencii Batizoviec možno považovať roky 1889-1890 keď vlna požiarov v priebehu dvoch rokov zničila 80 hospodárskych stavov a 24 domov. Keď sa porovná stav z roku 1787, keď mala obec 109 domov a 896 obyvateľov, tak bolo ohňom postihnuté takmer každé gazdovstvo. Bieda, do ktorej sa obec dostala, hnala mnohých von z rodného kraj a celková situácia vyvolala vlnu vysťahovalectva do Ameriky.
Za 1. ČSR sa obyvatelia obce zaoberali najmä poľnohospodárstvom, ale bola tu aj tehelňa, ktorú v roku 1965 zrušili. JRD bolo založené roku 1950. V 30-tych rokoch 20. storočia bola v neďalekom meste Svit vybudovaná továreň firmy Baťa., ktorá sa stala hlavným poskytovateľom pracovných príležitostí. V roku 1956 sa v obci zriadilo detašované vývojové pracovisko tehliarskych závodov Brno so zameraním na zlepšenie technológie, mechanizácie výroby a overovanie vlastností nových typov stavebných dielcov.
1264 Chetene, 1286 Batizfalva, 1773 Batis Villa, 1786 Botsdorf, od roku 1808 Batizovce
Rímskokatolícky kostol všetkých svätých z druhej štvrtiny 13. storočia patrí medzi jednoloďové neskororománske stavby so štvorcovým presbytériom, bol upravený okolo roku 1300. Kostol bol barokizovaný v rokoch 1764-1767. Hlavný ambitový rokokový oltár Panny Márie, bočný oltár sv. Jozefa a sv. Dizmasa pochádzajú z roku 1776. V roku 1967 boli odkryté neskororománske fresky v interiéri kostola a tiež maľby na vonkajšej strane kostola. V prístavbe za svätyňou sa nachádza náhrobná doska rodiny Mariášiovcov z roku 1696 venovaná Jánovi Mariášimu a jeho manželke Žofii Palugyaovej. V kostole sa nachádzajú nasledovné zvony: nedatovaná signálka vyrobená v Budapešti firmou Walser Ferenz, Ján Nepomucký, vyrobený r. 1777 a zvon Urban s priemerom 118 cm, vyrobený v roku 1925 vo firme Müller v Brne.
Súčasný evanjelický kostol postavili v klasicistickom slohu v rokoch 1784-1791 za farára Juraja Egera. V roku 1797 na kostol vybudovali vežičku. Klasicistický oltár z roku 1814 dal vystaviť generál Ondrej Mariáši. Roku 1816 nechal postaviť kazateľnicu ako pietnu spomienku na svojich rodičov. V interiéri sa nachádza kamenná krstiteľnica zo 16.-17. storočia. V chráme sa nachádzajú pamätné tabule venované farárovi Ondrejovi Škultétymu a farárovi Danielovi Dianiškovi. Vežu ku kostolu pristavali roku 1960. Vo veži sa nachádza veľký zvon z roku 1924, ktorý ulial Adolf Friedman zo Sabinova a malý zvon z roku 1899, ktorý vyrobila firma Thury János és fia Ferencz z Budapešti. V roku 1800 dala vystaviť rodinnú hrobku Anna Mária Horvát-Stančičová de Gradec, manželka Františka Mariášiho, do ktorej sa umiestnili aj pozostatky generála Ondreja Mariášiho.
Batizovce nesú meno po veľmožovi Botyzovi, členovi neskoršieho významného rodu z Markušoviec Mariášiovcov. Batizovce však napriek svojmu názvu, v stredoveku nevytvorili erb, ktorý by bol odvodený od Botyzovho, res. Mariášiovského. V najstaršom symbole Batizoviec je zobrazený muž, držiaci v pravej ruke obrovský kľúč. Pečať je okrúhla, s kruhopisom SIGIL.BOTIS.DORF.1526 a spomenutý symbol je tu zobrazený v štíte. Problém predstavuje interpretácia znamenia. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o postavu sv. Petra, ktorého atribútom bol kľúč. V Batizovciach však bolo vždy patrocínium Všetkých svätých, a tak otázka pôvodu sv. Petra zostáva otvorená. Nemožno vylúčiť ani to, že v pečati nie je zobrazený svätec, ale muž s kľúčom má iný symbolický význam. Vzhľadom na nejasnosti s identifikovaním postavy je v erbe Batizoviec zobrazený len veľký zlatý kľúč podľa historickej pečate. Tento čistý a pritom mimoriadne hlboký a mnohovýznamový symbol radí erb Batizoviec medzi naše najpozoruhodnejšie obecné erby.
Vlajku Batizoviec tvoria tri pozdĺžne pruhy vo farbách červenej (2/7), žltej (3/7) a červenej (2/7). Vlajka je zakončená tromi cípmi.
Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii našej obci, môžete si na obecnom úrade zakúpiť knihu Batizovce v zrkadle dejín od Mariána Sojáka a kol. za cenu 10,50 €.