Historické osobnosti

Ondrej Šimek

Evanjelický farár Ondrej Šimek sa narodil 26. apríla 1912 vo Veličnej.

Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne a v Banskej Štiavnici absolvoval teológiu v Bratislave a vzdelanie si po ordinácii v roku 1936 rozšíril v nemeckom Erlangene. Pôsobil ako kaplán v Liptovskej Porúbke, potom ako vojak prezenčnej služby aj poslucháč školy pre dôstojníkov duchovnej služby v zálohe v Prahe. Po návrate z vojenčiny ako kaplán v Liptovskom Mikuláši.

Od roku 1941 do roku 1987 pôsobil ako riadny farár v rozsiahlom cirkevnom zbore v Batizovciach, ku ktorému patrili ako fílie podtatranské obce a osady Gerlachov, Lučivná vrátane sanatória, Mengusovce, Štôla, Vyšné Hágy, Tatranská Polianka a od roku 1946 aj Svit.

Ondrej Šimek patril medzi iniciátorov obrodného procesu v cirkvi v rokoch 1968 – 69 a bol navrhnutý do funkcie biskupa jej Východného dištriktu. Viedol obecnú kroniku, bol tajomníkom DHZ, predsedom miestneho odboru Matice Slovenskej a viac rokov bol i tzv. sirotským otcom.

Bol nielen uznávaným historikom, ale aj členom Slovenskej muzeálnej spoločnosti. V časoch najtvrdšej totality, kedy sa zatvárali kláštory, rušili rehoľné spoločnosti a vytvárala sa tzv. podzemná cirkev, sa zaslúžil i napriek výslovným zákazom okresu o výstavbu veže tunajšieho evanjelického kostola.

Publikoval v mnohých cirkevných periodikách. Jeho najznámejším doteraz vydaným dielom je Husitizmus a reformácia na Spiši (1971) a kniha Takto to bolo, ktorá vyšla in memoriam. Viaceré práce zanechal v rukopise.

S manželkou Máriou, rod. Kellovou z Dolného Kubína vychovali tri dcéry. Zomrel 6. apríla 1996 v Batizovciach.